Život Prešova
online
online
Červený kláštor
01.01.2009 Stará Ľubovňa
Pri sútoku potoka Lipník a Dunajca, na východ od obce Červený kláštor v doline sv. Antona sa nachádza jedna z našich najkrajších národných kultúrnych pamiatok – Červený kláštor.Postavený bol v 14. storočí. Bol sídlom kartuziánskeho a kamaldulskeho rádu a mal funkciu hospitalu a ubytovne.
Zakladateľom tohto krásneho kláštora sa stal roku 1319 magister Kokoš z rodu Berzeviczyovcov. Bol v poradí druhým kláštorom rehole kartuziánov u nás. Tak ako jeho predchodca, aj Červený kláštor bol vybudovaný na odľahlom mieste lebo kartuziáni patrili k najprísnejším reholiam s asketickým spôsobom života. Popri tom však zároveň stál na dôležitej diaľkovej ceste , vedúcej z Budína do Krakova, v miestach brodu, kadiaľ sa prechádzalo do Poľska a kde sa vyberalo clo. Pôvodne sa označoval ako Lechnický kláštor, až od 17. storočia sa spomína pod názvom Červený kláštor, ktorý dostal podľa červenej krytiny. Tunajší mnísi sa venovali hlavne odpisovaniu kníh a od uhorských a poľských panovníkov získavali postupne rôzne výsady, napríklad právo rybolovu na Dunajci, právo mlyna, varenia piva a súdnej právomoci.
V roku 1360, keď bol kláštor dostatočne zabezpečený a pripravený na ďalší rozvoj, mohlo sa začať s výstavbou kostola. K jeho severnej strane pristavali kláštor, ktorý okolo roku 1400 opevnili kamenným múrom. Kláštor mal vlastný vnútorný dvor, v ktorom stálo desať mníšskych domčekov pustovní so záhradami. K hradbám na juhozápade pristavili mlyn, na západe zasa poschodovú budovu, v ktorej bola nemocnica a ubytovňa pre cestujúcich. K hospodárskemu dvoru viedla zo severu cesta popod gotický podjazd. Prvou skúškou prešiel kláštor v 1431 a 1433, keď naň zaútočili, spustošili ho a vyplienili husiti. Rehoľníci našťastie kláštor načas opustili , no vrátili sa doň až okolo roku 1450. Opravili ho a po roku 1462 dostavili východne krídlo. V roku 1543 prijal Červený kláštor pod svoje múry ďalších mníchov, ktorí sa k nemu utiekali po tom, čo ich kláštor na Kláštorisku v Slovenskom raji vyplienil lúpežný rytier Matej Bašo. Kartuziáni tu prebývali do 1563, kým kráľ Ferdinand tento kláštor svojim nariadením nezrušil. Kláštor sa stal majetkom Spišskej kapituly, neskôr, od roku 1568 vystriedal ako vlastníkov viacerých zemepánov. Jeden z nich, Pavol Rákóczi, dal v roku 1630 postaviť západné krídlo na vonkajšom hosp. dvore a obnovil ďalšie objekty . V roku 1699 kúpil areál nitriansky biskup Ladislav Maťašovský pre rád kamaldulov, ktorí sa po príchode do Uhorska usadili najprv na Zobore pri Nitre. Noví rehoľníci kláštor začali postupne opravovať. Keďže aj ich rád mal pustovnícky charakter, najprv postavili nové mníšske cely - pustovne, na miestach starších, ešte gotických objektov, opravili kláštorné obytné a hospodárske budovy a nakoniec opravili kostol. Vymaľovali ho barokovo-rokokovými nástennými maľbami, znovu zariadili a v roku 1747 vysvätili. Títo mnísi sa venovali pestovaniu liečivých rastlín, výrobe liekov a liečeniu chorých a tak predurčili jeho ďalší osud a postavenie. V kláštornej budove pri kostole bola zriadená nemocnica, lekáreň a refektára, čo zvýšilo na význame kláštora pre miestne obyvateľstvo, ale i pre ostatných okoloidúcich.
V roku 1781 však Jozef II. kláštory zrušil a majetky Červeného kláštora neskôr získalo 1820 novozaložené gréckokatolícke biskupstvo v Prešove. . V roku 1907 budovy kláštora zachvátil požiar veľmi ťažko ho poškodil. Odvtedy začal postupne chátrať. Po prvej svetovej vojne získal kláštor do vlastníctva Klub slovenských turistov a lyžiarov v Prešove, ten niektoré budovy opravil a v jednom z mníšskych domčekov zriadil turistickú nocľaháreň. Počas druhej svet vojny bol kláštor opäť silno poškodený. S jeho obnovou sa začalo 1952. V roku 1970 areál vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku.
Dnes je celý areál opravený s výnimkou kostola, v ktorom sa postupne reštauruje vnútorné zariadenie a nástenné maľby a je sprístupnený širokej verejnosti každý deň okrem pondelka v čase od 9. 00 do 18.00 v septembri, v októbri od 10.00 do 17.00 a v novembri a decembri od 10.00 do 15.00. Cena vstupného pre dospelých je 100 Sk, dôchodcovia zaplatia 70 a deti len 50 SK. Teraz už ostáva len rozhodnúť sa a vyraziť pozrieť si túto nádhernú slovenskú pamiatku.
Zakladateľom tohto krásneho kláštora sa stal roku 1319 magister Kokoš z rodu Berzeviczyovcov. Bol v poradí druhým kláštorom rehole kartuziánov u nás. Tak ako jeho predchodca, aj Červený kláštor bol vybudovaný na odľahlom mieste lebo kartuziáni patrili k najprísnejším reholiam s asketickým spôsobom života. Popri tom však zároveň stál na dôležitej diaľkovej ceste , vedúcej z Budína do Krakova, v miestach brodu, kadiaľ sa prechádzalo do Poľska a kde sa vyberalo clo. Pôvodne sa označoval ako Lechnický kláštor, až od 17. storočia sa spomína pod názvom Červený kláštor, ktorý dostal podľa červenej krytiny. Tunajší mnísi sa venovali hlavne odpisovaniu kníh a od uhorských a poľských panovníkov získavali postupne rôzne výsady, napríklad právo rybolovu na Dunajci, právo mlyna, varenia piva a súdnej právomoci.
V roku 1360, keď bol kláštor dostatočne zabezpečený a pripravený na ďalší rozvoj, mohlo sa začať s výstavbou kostola. K jeho severnej strane pristavali kláštor, ktorý okolo roku 1400 opevnili kamenným múrom. Kláštor mal vlastný vnútorný dvor, v ktorom stálo desať mníšskych domčekov pustovní so záhradami. K hradbám na juhozápade pristavili mlyn, na západe zasa poschodovú budovu, v ktorej bola nemocnica a ubytovňa pre cestujúcich. K hospodárskemu dvoru viedla zo severu cesta popod gotický podjazd. Prvou skúškou prešiel kláštor v 1431 a 1433, keď naň zaútočili, spustošili ho a vyplienili husiti. Rehoľníci našťastie kláštor načas opustili , no vrátili sa doň až okolo roku 1450. Opravili ho a po roku 1462 dostavili východne krídlo. V roku 1543 prijal Červený kláštor pod svoje múry ďalších mníchov, ktorí sa k nemu utiekali po tom, čo ich kláštor na Kláštorisku v Slovenskom raji vyplienil lúpežný rytier Matej Bašo. Kartuziáni tu prebývali do 1563, kým kráľ Ferdinand tento kláštor svojim nariadením nezrušil. Kláštor sa stal majetkom Spišskej kapituly, neskôr, od roku 1568 vystriedal ako vlastníkov viacerých zemepánov. Jeden z nich, Pavol Rákóczi, dal v roku 1630 postaviť západné krídlo na vonkajšom hosp. dvore a obnovil ďalšie objekty . V roku 1699 kúpil areál nitriansky biskup Ladislav Maťašovský pre rád kamaldulov, ktorí sa po príchode do Uhorska usadili najprv na Zobore pri Nitre. Noví rehoľníci kláštor začali postupne opravovať. Keďže aj ich rád mal pustovnícky charakter, najprv postavili nové mníšske cely - pustovne, na miestach starších, ešte gotických objektov, opravili kláštorné obytné a hospodárske budovy a nakoniec opravili kostol. Vymaľovali ho barokovo-rokokovými nástennými maľbami, znovu zariadili a v roku 1747 vysvätili. Títo mnísi sa venovali pestovaniu liečivých rastlín, výrobe liekov a liečeniu chorých a tak predurčili jeho ďalší osud a postavenie. V kláštornej budove pri kostole bola zriadená nemocnica, lekáreň a refektára, čo zvýšilo na význame kláštora pre miestne obyvateľstvo, ale i pre ostatných okoloidúcich.
V roku 1781 však Jozef II. kláštory zrušil a majetky Červeného kláštora neskôr získalo 1820 novozaložené gréckokatolícke biskupstvo v Prešove. . V roku 1907 budovy kláštora zachvátil požiar veľmi ťažko ho poškodil. Odvtedy začal postupne chátrať. Po prvej svetovej vojne získal kláštor do vlastníctva Klub slovenských turistov a lyžiarov v Prešove, ten niektoré budovy opravil a v jednom z mníšskych domčekov zriadil turistickú nocľaháreň. Počas druhej svet vojny bol kláštor opäť silno poškodený. S jeho obnovou sa začalo 1952. V roku 1970 areál vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku.
Dnes je celý areál opravený s výnimkou kostola, v ktorom sa postupne reštauruje vnútorné zariadenie a nástenné maľby a je sprístupnený širokej verejnosti každý deň okrem pondelka v čase od 9. 00 do 18.00 v septembri, v októbri od 10.00 do 17.00 a v novembri a decembri od 10.00 do 15.00. Cena vstupného pre dospelých je 100 Sk, dôchodcovia zaplatia 70 a deti len 50 SK. Teraz už ostáva len rozhodnúť sa a vyraziť pozrieť si túto nádhernú slovenskú pamiatku.
0
www.ZIVOTPO.sk
